Schválne, skúste porozmýšľať, čo na tomto spojení nie je s kostolným poriadkom. Uhádli ste? V tomto spojení, ale aj v ďalších, napr. viac prístupnejší, sú použité dva spôsoby na vyjadrenie stupňovania. Logika i gramatika dovoľuje použiť buď jeden alebo druhý spôsob. Teda viac nadaný alebo nadanejší, viac prístupný alebo prístupnejší.

Neradi počúvame, keď sa teploty šplhajú k štyridsiatke či keď sa poplatky šplhajú na dvojnásobok. Okrem toho je to aj nesprávne. Sloveso šplhať sa je však v danom význame expresívne, preto ak hovoríme expresívne (napríklad pri predpovedi počasia či v správach), treba použiť neutrálne spojenia „teploty stúpajú k štyridsiatke“, „poplatky stúpli na dvojnásobook“ a pod.

Akiste áno, avšak predpona za- je v tomto prípade zbytočná. Sloveso sponzorovať netreba nasilu vylepšovať. Takže ešte raz. Potrebujete niečo sponzorovať?

V snahe o čo najväčšiu spisovnosť sa občas objavia takéto spojenia: v Kysuciach, v Slovensku, v Ukrajine. Pozor, všade má byť predložka na! Hoci vo všeobecnosti majú obe predložky – v aj na – miestny význam, treba rešpektovať ich zaužívanosť v konkrétnom názve. Preto je správne v Dánsku, vo Francúzsku, ale na Kysuciach, na Slovensku, na Ukrajine.

Slovo chrbát je špeciálne v tom, že pri jeho skloňovaní sa samohláska á vynecháva a skloňuje sa takto: od chrbta, o chrbte, za chrbtom, atď. Správne teda hovoríme: ležať na chrbte, nie na chrbáte a pod.

Zaujímalo vás, ako sa správne vyslovuje slovo necht? Odteraz budete vedieť, že mäkko, teda [ňecht] a podobne aj vo všetkých slovách, ktoré sú od slova necht odvodené [ňechtík], [ňechtový].

V reči sa často zamieňajú význam slov plece a rameno. Rameno = časť hornej ľudskej končatiny od lakťa po plece. Plece = časť tela medzi krkom a začiatkom ruky (ramenom). A preto je správne: zložiť pušku z pleca, nosiť niekoho na pleciach, pokrčiť plecami, vziať nohy na plecia a nie zložiť pušku z ramena, nosiť niekoho na ramenách, pokrčiť ramenami, vziať nohy na ramená.