Viete ako správne používať predložku kvôli? Napríklad vo vete: „Katka prišla neskoro do školy kvôli pokazenému autobusu“ je predložka kvôli použitá nesprávne. Chceme vyjadriť príčinu, prečo Katka prišla neskoro, ale v slovenčine sa predložkou kvôli nevyjadruje príčina, ale prospech, účel, napr. obetuje sa kvôli deťom. Príčinu vyjadrujeme predložkou pre a tá mala zaznieť aj v našej vzorovej vete: „Katka prišla neskoro do školy pre pokazený autobus„.

Tieto dve slová robia pri písaní mnohým veľké starosti. Kedy sa píše i a kedy y? A kedy je na konci ľ a kedy l? V prvom rade si treba uvedomiť, že každé znamená niečo iné. Krištáľ =  je priehľadná a bezfarebná odroda kremeňa; brúsené olovnaté sklo (Wikipedia), napr. bol čistý ako krištáľ. Kryštál = je fyzikálne a chemicky rovnorodé pevné teleso s pravidelnou (trojrozmernou) štruktúrou atómov, molekúl a iónov (Wikipedia), napr. kryštály soli, kryštály cukru.  

V spisovnej slovenčine existuje iba jedno slovo, utvorené príponou -tko, a to je pravítko. A hoci sa v bežnej reči často používajú aj iné výrazy, naoko podobné – vodítko, lehátko, slúchatko, nie sú utvorené správne. V týchto prípadoch má byť použitá prípona -dlo, takže správne: vodidlo, ležadlo, slúchadlo a pod.

Normálne sa pri podstatných menách ženského rodu zakončených na -čka tvar genitívu množného čísla tvorí pomocou vkladnej dvojhlásky ie, napríklad mačka – mačiek, pobočka – pobočiek. Ak však pred -čka je dlhá slabika, uplatňuje sa pravidlo o rytmickom krátení a tento tvar tvoríme pomocou samohlásky o (otáčka – otáčok).

Poďme dnes trochu počítať. Niečo sa stane jeden raz, dva razy, tri razy, štyri razy. Od päť vyššie je to päť ráz, šesť ráz, sto ráz i tisíc ráz. Ak o niečom povieme, že je na jednorazové použitie alebo hovoríme o jednorazovej odmene, je tam krátke a ako v základnom tvare (jeden raz).

Možno si poviete, že chceme hneď od začiatku provokovať. Ale práve týmto spojením chceme poukázať na častú chybu, na ktorú si môžete dávať odteraz pozor: sloveso „začínať“ sa viaže so zvratným zámenom „sa“, a preto (hoci sa to ťažko vyslovuje :), nie začína školský rok, ale začína sa školský rok!

Ak sa o nejakom spevákovi povie, že má nasladlý hlas, väčšinou to neveští nič dobré. Okrem toho je to aj jazyková chyba, pretože správne by sa malo použiť slovo sladkastý (hoci to už neznie tak dobre, pravda?). Podobne sa však tvoria aj iné chute – horkastý, kyslastý, a pod.